Myšlienky, názory

váza

Poznáte ten pocit, kedy Vám je samým zo seba zle? Keď by ste si najradšej vyvracali všetky vnútornosti, len aby ste už zabudli na to, ako odporní ste? Nie? Tak to máte šťastie - asi patríte medzi tých dobrých...

Je to ako v detstve, keď rozbijete maminu obľúbenú vázu - stojíte nad ňou so strachom, so smútkom, ale najmä s ťaživým pocitom, že už nič nemôžete zmeniť, že čas nevrátite. A do toho príde mama a rozpráva o tom, ako tú vázu dostala, ako do nej dala svoju prvú kyticu od chalana, ako ju mala neskôr položenú na svadobnom stole a ako zdobí vašu obývačku už 20 rokov. Teda zdobila - kým ste ju vy nerozbili na tisíc kúskov. Kiež by Vás radšej udrela, vytrestala, kričala... nie tu stála a rozprávala. Dýchanie je to posledné, po čom túžite. Premýšľate nad tým, ako ste mame ublížili, ako ste ju sklamali, ako to trvalo len chvíľu a vy ste zničili niečo, čo tu bolo dávno pred vami, čo malo miesto v matkinom srdci, čo boli jej spomienky. Zničili ste jej dôveru vo vás. A najhoršie je, že to už neviete vziať späť. Žiadny váš čin nespraví to, čo ste pokazili. Stojíte. Potichu, lebo už nie je čo povedať. Hneváte sa na seba, pretože ste ublížili niekomu, koho ľúbite a je Vám zo seba zle. Čas sa vrátiť nedá.

Rozbila som veľa váz.

Kde končia naše sny a túžby?

Mojím miestom na prechádzky a premýšľanie je cintorín.

Majestátne pomníky týčiace sa nad kúskom hliny. Nehovoria veľa - povedia Vám len to, ako sa volal ich majiteľ a kedy žil. No kým skutočne bol? Aké mal detstvo? Hrával sa radšej vonku alebo sedel nad knihami? Kým chcel byť? Bál sa tmy? Ako mu išla škola? Kedy sa prvýkrát zamiloval? Aká bola jeho obľúbená pieseň? Aké bolo jeho zamestnanie? Kto boli jeho priatelia? Mal deti? Bol skutočne šťastný?

Otázky, na ktoré dnes už nevieme odpovedať. Nevieme nič o jeho strachu, o jeho snoch a túžbach. Nevieme o tom, či svoje sny naplnil.

Každý píšeme svoju knihu života. Niektorá má viac strán, niektorá menej. No každá je osobitá, jedinečná. Tak ako aj náš život. Zamýšľame sa mnohokrát nad tým, čo by sme chceli a čo by sme spravili, keby... Keby nášmu životu neurčoval smer STRACH. Strach z neznáma, strach z odmietnutia, strach z úspechu ( áno, i keď si to nechceme priznať, sami sebe sme najväčšími sabotérmi ).

A tak celý život odkladáme svoje sny a ciele na zajtra, na pondelok, na budúci mesiac.... Jedného dňa príde to, čo čaká každý príbeh i ten dobrý. Koniec.

Už nepríde zajtra, nepríde pondelok ani budúci mesiac. Naše sny ostanú v časti "chcel by som", naši blízky o nich nevedia nič. Smútia za nami a za tým, kým sme boli, no nevedia, kým sme mohli byť. Ani my to nevieme.

Preto nehľadaj výhovorky, neodkladaj svoje sny a túžby na zajtra. Chci od života viac ako len prežívanie. Nestrpčuj si život zlou náladou. Podaj pomocnú ruku a vždy sa poďakuj. Ži život naplno a vďaka tomu, ostane na Teba spomienka.

Pretože nie je nič smutnejšie ako to, keď po človeku ostane len kus kameňa.

Mysli, konaj, zbohatni - Andy Winson

Túto knihu som čítala popri románe Černobílý svět, o ktorom sa dozviete v predchádzajúcom článku. Hovorí sa tomu multitasking pri čítaní, v ranných hodinách je lepšie čítanie kníh, ktoré pre nás majú v živote niečo dosiahnuť, kníh, pri ktorých si musíme informácie zapamätávať a večer je pre mozog lepšie čítanie oddychových kníh.

Tak naspäť k Andymu. Andyho, ako človek pracujúci s motivačnou literatúrou na www.upbook.sk , sledujem pravidelne. Vidím jeho motivačné citáty, pozerám jeho motivačné videá a ako človeka, ktorý to niekam dotiahol, ho skutočne uznávam.

Andy v tejto knihe predstavuje koncept, že všetko bohatstvo už v nás je, len ho treba prebudiť. Tento princíp už predstavovali mnohí myslitelia pred ním, no táto kniha nie je ani tak knihou ako skôr pracovným zošitom. Knihu odporúčam kúpiť, nepožičiavať si. Prichystajte si k nej pero a zvýrazňovač a pracujte s ňou vtedy, keď je Vaša myseľ v pokoji.

Andy Vám najskôr ponúkne vysvetlenie, snaží sa v každom jedincovi nájsť to, po čom skutočne túži a hlavne snaží sa Vás nasmerovať na správnu cestu. Je vhodná pre každého, kto chce v živote niečo viac ako 8 hodinový pracovný čas v továrni. Je vhodná pre ľudí, ktorí vedia, že svoj život chcú zmeniť, ale nevedia ako. Je vhodná pre ľudí, ktorí už vedia ako cestou sa chcú vydať, no potrebujú poradiť v oblasti financií, cieľov, či vnútornej motivácie. Mnohokrát si pomocou cvičení v knihe na svoje otázky odpovedáte sami. A prečo Vám ku knihe treba pero? Vysvetlím na príklade. Máme tieto knihy doma dve. Jednu mám ja a jednu môj muž. Obaja sme začali čítať, s tým rozdielom, že ja som si cvičenia vypracovávala, kým môj muž si len v duchu odpovedal. Viete, ako to dopadlo? Ja mám knihu dočítanú a skutočne mi odpovedala na mnohé otázky. Stala sa akýmsi mojím spovedníkom, pretože som do nej napísala to, čo skutočne od života chcem a napísala som plán ako to dosiahnuť. A čo je na papieri, sa už nedá zmeniť. Klamali by ste sami seba a to je to najhoršie, čo môžete urobiť. Samozrejme, mnohé veci sa prispôsobia ďalšiemu vývinu, avšak cieľ by mal ostať stály. A môj muž? Ten sa vrátil na začiatok knihy a teraz ju už vypisuje, pretože zistil, že tá kniha je práve o tom. Dovedie Vás tam, kam chcete ísť, ale ona Vám len ukáže cestu, kráčať musíte ňou sami.

Nech to teda zhrniem. Knihu odporúčam najviac ako sa len dá, pretože hoci som prečítala viacero motivačných kníh, táto Vás nenaplní len prázdnymi faktami o tom, ako sa dá byť úspešným a ako sa kto ním stal. Ukáže Vám priamo na Vás, že to ide. I keď mnohokrát budete nad jednou stranou sedieť aj dva dni, pretože každé rozhodnutie v živote potrebuje svoj správny čas. A ten prichádza pri prečítaní tejto knihy.

Černobílý svět - Kathryn Stockettová

Dnes som dočítala knihu od
Kathryn Stockettovej Černobílý svět.

A že som ju čítala dlho....vyše roka.

Pri začatí čítania pred rokom som sa do tejto knihy ťažko dostávala, kniha je písaná v 3 dejoch, v 3 osobách, ktoré sa síce stretávajú, ale na začiatku knihy nezdieľajú akýkoľvek vzájomný vzťah. Kniha je posadená do rokov 1962 až 1964/65. Kniha je postavená na rozprávaní 2 černošských žien pracujúcich u "bielych paničiek" a autorky, ktorá sa rozhodla postaviť proti tomuto zaobchádzaniu. Čo vytknúť tejto knihe je len veľakrát preskok z postavy na postavu bez ukončenia dejovej linky, a tak sa čitateľ nedozvie o všetkých dejových líniách, ako skončili. A mňa by to veru zaujímalo :)

Dej sa odohráva v Mississippi v mestečku Jackson, kde aj po skončení otroctva je neustále veľká priepasť medzi bielymi a čiernymi. Biely ľudia v tomto meste sa oddane hlásia k rasizmu, kuklux klanu a všeobecnej nenávisti, ktorú prejavujú nielen slovne ale aj mnohými fyzickými atakmi. Na pozadí príbehu však počuť o zmenách, ktoré sa dejú v Amerike, o Martinovi Lutherovi Kingovi a pochodom za rovnoprávnosť. Skeeter, ako sa nazýva autorka knihy, je mladá biela panička, členka Mladej ligy, ktorá túži po publikovaní článkov. V začiatkoch pracuje len pre Mladú ligu, kde píše pravidelný stĺpček, neskôr začne písať v miestnych novinách rady pre domáce gazdinky a práve to je ten moment, kedy sa stretáva zoči-voči svetu čiernych. Začne komunikovať s Aibileen, ktorá robí gazdinú u jej kamarátky a pomáha jej s radami pre gazdinky. Aibileen je staršia pani, vzdelaná a múdra, syn jej umrel a žije sama. V hĺbke srdca nosí nielen modlitby za iných, ale hlavne nádej v lepší zajtrajšok. Jej najlepšou priateľkou je Minny, ktorá takisto pracuje ako gazdiná, hoci počas tejto knihy vymení jednu bielu paničku za druhú. Minny má veľa detí, agresívneho manžela a nedáva si servítku pred ústa. Patrí k tým ženám, ktoré sa nenechajú urážať či zametať so sebou a to dokazuje nielen svojou papuľnatosťou ale aj mnohými činmi. :) No nie vždy je všetko tak, ako vyzerá.

Kniha v sebe pre mňa skrývala politickú a etickú situáciu v Amerike v týchto rokoch, prezradila viac o citových pochodoch ľudí a priniesla krásny, aj keď vymyslený príbeh. Kniha nemala ukázať len tie zlé vlastnosti, to si nemyslite. Mnohokrát ukázala aj malé dobré činy, ale o tých bolo treba byť ticho. Knihu rozhodne odporúčam, aj keď ja som jej potrebovala da druhú šancu po roku. :)

"Jsme jen dva lidé. Zas tolik nás neodděluje. Rozhodně ne tolik, jak jsem čekala."

otočenie vpred

Sedím nad laptopom už pár krásnych chvíľ a začínam a mažem a začínam tento úvod. Sedím nad blogom, ktorému dnes už okrem mňa nevenuje nikto ani tých pár chvíľ. A plne si uvedomujem, že sa z neho stal môj občasný zápisník poznámok.
Pred rokmi som mala neustálu potrebu vyjadrovať svoj názor a ozrejmovať svojmu okoliu, čo si JA o tom myslím. Dnes si uvedomujem, že na tom málokedy záleží. Naše myšlienky, názory, pocity, nálady, ... sú ovplyvňované momentálnou situáciu v našom okolí, v nás samých. A tieto sa razom rozplynú alebo zmenia. Spoločnosť Facebook vymyslela krásnu vec, kedy Vám Váš vlastný profil na dennej báze pripomína, čo ste na túto sociálnu sieť pridali v minulosti. Sama za seba uznávam, že to vie byť otravné, keď toto oznámenie sa Vám zobrazí na telefóne, tablete, laptope, ... a na všetkých možných zariadeniach a dokonca niekoľkokrát denne. Ja sa však rada špáram v minulosti a preto som sa k nim cez deň vždy vrátim. Vďaka ním viem, že som pred 4 rokmi bola nielen mladšia, chudšia a krajšia, ale že ma trápila politická situácia tejto krajiny, či to, že som počúvala krásne texty piesní tak ako i dnes. Ale mnohé názory sa upravili, zmenili a ja dnes viem, že by som sa rozhodla inak. No v živote je všetko tak, ako má byť a keby som sa vtedy rozhodla pre inú možnosť, dnes by som celkom iste nebola tu pri Vás, ale možno niekde na havajských ostrovoch. A možno nie. To sa však človek zo spätných myšlienok nedozvie. A to je na tej minulosti, prítomnosti a budúcnosti tak krásne - že vždy sa rozhodujeme podľa aktuálnej nálady podľa skúseností, podľa fóbií,.... To, že nevieme, kde by sme boli dnes keby bolo keby. Možno by sme boli bohatší, možno krajší, možno šťastnejší... Ale možno nie. O takýchto možno by sme mohli do rána diskutovať dookola. Miesto toho sa na chvíľu zastavte. Zavrite oči - cítite to, ako sa Vám nadvíha hrudník? Je to preto, lebo môžete dýchať! Bol Vám daný dar žiť.
Cítite pevnú zem pod nohami? To preto, že máte to šťastie stáť.
Čítate tieto riadky? Je to vďaka tomu vzácnemu daru môcť vidieť.
Nie každá časť cesty, po ktorej ideme je jednoduchá. Mnohokrát sa otáčame späť a pýtame sa prečo sme sa dostali tam, kde teraz stojíme. Či je to ten správny smer, či sme sa nemali rozhodnúť pre kratšiu cestu. No život je presne taký, aký má byť. Na nikoho nenakladá viac ako unesie.
Preto miesto neistoty sa nadýchnite a...
....poďakujte!

Za všetko, čo Vás robí silnejšími, lepšími a šťastnejšími ako ste boli včera.

Zármutok znesieš sám....

„Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť.“

Veľa vody pretečie potokmi, veľa sĺz denne vyschne na slnku, veľa životov a osudov prejde po tejto zemi. Každého z nás na svete čaká svoj osud. Je to však Osud? Alebo si svoj život tvoríme sami? Viem ovplyvniť to, čo sa mi stane? Veľa ľudí sa v rámci nového trendu „byť učiteľom vnútornej duše“ snaží presvedčiť nás, že všetko, čo v živote zažívame sme si do svojho života pritiahli sami. A tak máme po svete ľudí, ktorých jediným cieľom je pritiahnúť si do života šťastie, nové auto, nový dom, skvelú prácu, niekedy bez práce, iba s veľa peniazmi, a .... dobrých ľudí. Takých, čo nám budú rozumieť, budú na rovnakej vlnovej dĺžke, budú pri nás stáť,...

Stretávame neznámych ľudí, ktorí sa časom stávajú našimi priateľmi, stávajú sa súčasťou našich životov, mnohí z nich ostanú, no väčšinou sa ich cesty rozídu.

Pozorovala som veľa ľudí, ich správanie, ich vzťahy. Každý človek je ovplyvnený priestorom a okolím, v ktorom vyrastá. Podľa týchto vecí reaguje na každý podnet v živote a taktiež tomu prispôsobuje svoje vzťahy. Či už to, akých ľudí si vo svojom okolí všíma, s akými sa priatelí, ale aj to, ako sa v tých vzťahoch správa k druhým. Vo všeobecnosti sa však rozmohol názor, že smútok nesieš sám, o radosť sa delíš s ostatnými. Je to zapríčinené práve tou divnou vlastnosťou ľudí, vyhľadávať ľudí veselých, ľudí vnútorne silných, pre ktorých je život „malina“. V prítomnosti takýchto ľudí sa cítime dobre, v ich prítomnosti radi trávime svoj čas. Radi počúvame ich veselé historky, radi sa s nimi zabávame, komunikujeme, smejeme sa. A keď týchto ľudí pochytí smútok, ostávajú sami uzatvorení do svojho sveta beznádeje, tvoria si okolo seba hranice, cez ktoré nepreniká ani kúsok toho šťastného života, ktorý doteraz viedli. Stávajú sa stredobodom svojho sveta, uzatvorení vo svojej nepreniknuteľnej škrupine. A pokiaľ ste priateľom takýchto ľudí a chcete im pomôcť, oni vás do toho svojho života už nevpustia. Zavoláte im, navštívite ich, voláte im znova a znova, ale oni, uzavretí mimo týchto stien vás k sebe nepripustia. A trpezlivosť, hoc aj veľká, sa časom zmenšuje až sa jedného dňa stratí úplne. A ich pohltí to ticho a ten múr, ktorý si vytvorili.

A potom je to už len o tom, koľko ešte vydržia. A vy, zronení zo straty priateľa hľadáte zas tých šťastných ľudí, ku ktorým vás to silno tiahne.

Ale nie vždy je to tak a nie všetci sme takí... Veľa z nás, aj keď už nemá toľko trpezlivosti neustále sa domáhať pozornosti a snažiť sa pomôcť, tak stále máme v sebe ten neutíchajúci pocit, že musíme a chceme pomôcť. Ten človek, ktorý teraz leží zranený vo svojom svete bol mojím priateľom, stál pri mne, keď som ho potreboval. Nie je podstatné to, či ten človek je teraz v slzách a potrebuje sa vyžalovať, alebo sa zabáva pri starých historkách. Dôležité je len a len to, že ten človek je mojím priateľom, kolegom, známym,... A ja chcem len to, aby bol šťastný. Čo z toho, že niekomu pomôžem mám? Ten skvelý pocit, že som na tento svet neprišla zbytočne, že možno mojím poslaním je aspoň spríjemniť jeho život, keď nič iné. A práve pre to nesúhlasím s výrokom, že zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť. Nie každý znesie svoj zármutok sám a preto sa oň musí podeliť. Tak ako sa musíme deliť o radosť. Svet je nevyspytateľné miesto, kde každý jeden nádych, každý jeden pocit, ktorý zdieľame je dôkazom toho, že skutočne žijeme.

Radosť, rytmus

Bum -bum, bum- bum... Najzákladnejší rytmus nášho života - nás samých... Búchanie srdca, prúdenie krvi v našich tepnách, príval novej a novej energie... Rytmus... Už v ženskom tele vyvíjajúce sa dieťa počuje to opakovanie bum - bum, bum - bum... Po narodení po ňom teda prirodzene túži a hľadá ho, preto malé deti tak často zaspávajú nahrudníku svojich rodičov počujúc ich tep.
A túžba po rytme v ľuďoch ostáva, rastie s nimi, sprevádza ich na každom kroku...
Práve kvôli tomu sa ľudia tak často vracajú k hudbe, k tancu, k priestorom a situáciám, ktoré im pripomínajú tento pocit bezpečia.
Najkrajšie prežívanie radosti z rytmu som zažila práve dnes. Bola som sa pozrieť na prvej hodine zumby mojich detí. Radosť z rytmu, z pohybu, z hudby, akú deti zažívajú na tanečných krúžkoch je niečo neopísateľné. Ich radosť a energia zaplavila celú telocvičňu a čo ako sú tie osôbky malé oproti tomu priestoru, tak ho celý naplnili sebou. A hoci som na danú hodinu prišla vyčerpaná až na smrť, tak som z nej odchádzala s radosťou a novou energiou.

Sny vs. realita

Keď som mala 6 rokov, chcela som byť princezná. Chcela som nosiť vysoké podpätky a krásne dlhé šaty. O niečo neskôr som chcela byť lekárkou, supermanom, detektívom zo Scooby Doo, podľa toho, aká rozprávka šla v televízore. V jedenástich som chcela byť astronautkou a keď to v mojich 14tich rokoch moje srdce odmietlo, tak som sa s odhodlaním pustila na literárnu školu, že budem spisovateľka. Tam to bol len krôčik k novinárčine.
A môj život mal byť o písaní... Mal byť o neustálom naháňaní sa za príbehmi ľudí, mal byť o politike, vraždách, mal byť o neustálom strese, ktorý ma vždy poháňa dopredu, a ktorý ma naučil písať. Netúžila som po manželovi, domácnosti, deťoch, dokonca som sa videla bez priateľov. To bol môj sen. Moja ilúzia sa dosť podobala filmovým workoholičkám - tie však nečakaná láska vytiahne z ich stresujúceho života. Predstavovala som si, že svoj život dožijem pri písaní ako elegantná dáma.
Sny sú najväčším a najlepším hnacím motorom ľudí. Dnes zo mňa nie je princezná, nie je zo mňa superman, ani úspešná novinárka.
Mám 24 rokov a netúžim byť princeznou... Nechcem lietať po oblohe a chytať zločincov... Túžim sa raz za čas dobre vyspať, túžim veľa jesť a nepribrať. :)
Život je veľmi relatívny a všetko to, čo sme teraz sme sa stali kvôli našim rozhodnutiam. Mojím mottom je, že všetko je v živote tak, ako má byť :) Všetky naše rozhodnutia, všetky naše zakopnutia nás doviedli tam, kde sme teraz. A aj keď mnohí z vás majú pocit, že nie sú so svojím životom spokojní, tak ešte nerobte unáhlené závery. Ak nie ste spokojní so svojím životom, tak to ešte nie je konečné štádium, život vás posunie tam, kam túžite ísť. Dnes zo mňa nie je novinárka, nežijem v neustálom strese, politika sa ma osobnostne nedotýka a vraždy vidím len v kriminálkach. Môj život je o skvelom partnerovi, ktorý je mojím najlepším priateľom, mojou oporou, mojím všetkým. Môj život je o krásnych deťoch, ktoré kreslia seba a maminku ako princezné ( to ten môj sen o princeznej ) , ktoré mi denno denne robia zo života krásne miesto. Môj život je o práci, ktorá ma baví, ktorá ma denne prekvapuje a v ktorej som šťastná. Môj život je o impulzívnych rozhodnutiach, ktoré ma vždy dovedú na to miesto, kde budem šťastná.
A preto nikdy sa nevzdávajte svojich snov a verte svojim pocitom. Choďte za svojím šťastím.

Už je to dávno....
... keď si bol srdcom môj...
Už je to dávno....
... keď bolo dobre len nám dvom...
Už je to dávno....
... keď tvoj pohľad patril mne...
Už je to dávno...
... keď v srdci oheň tlel...
Už je dávno....
... keď v tichu panelov si bdel...
Už je to dávno...
... tvoj obraz tu potemnel...
Už je to dávno....
A spomienky vzal čas...
No v mojom srdci navždy miesto máš...

Stena 407A

Baby, pamätáte ako sme si popísali stenu v izbe? Ako sme si tam písali myšlienky, ktoré nás vtedy ovplyvňovali? Mala som ich napísané a teraz ich opäť pripomínam Vám.

Veronika
"Praví priatelia sú ako hviezdy, nevidíš ich stále, ale vieš, že existujú."

Katka
"Som skromná a preto ľúbim samu seba..."

Katka
"Žiadne mlieko, žiadne syry, alkohol ti dodá sily."

Hanka
"Keď ťa kopnú do zadku, uvedom si, že si vpredu."

Katka
"Nezáleží na tom, čo ti hovoria. Nezáleží na tom, čo robia. Nezáleží na tom, čo ťa učia. To, čomu veríš je pravda."

Hanka
"Buďte šťastní, je to druh múdrosti."

Veronika
"Človek musí ísť a ísť, len kameň prečkáva na jednom mieste."

Hanka
"Do riti, to je v riti!"

Marry
"21 túžim byť viac ako číslo v klasifikačnom hárku, a čo vy???"

Veronika
"25 Možno nie s týmto číslom, ale s mojím menom spravím dieru do sveta!"

Hanka
"4 ja nechcem spraviť dieru do sveta, iba robiť to, čo mám rada a milovať."

Marry
"Každá cesta začína vždy prvým krokom."

Marry
"Congratulation for Katka za najlepší "GRG"! =)"

Veronika
Ak môžeš, buď múdrejší ako ostatní ľudia, ale nehovor im to."

Hanka
"Život je ako rieka, musí si nájsť cestu..."

Marry
"Slová sú ako listy na strome. Kde ich je najviac, býva najmenej ovocia."

Marry
"Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia vidieť hviezdy..."

Izba 407A

8.12.2005, 18:25 Marry
Dnešný deň bol zvláštny. Okrem toho nudného dňa v škole, bolo u nás rušno. Hanka odišla do kostola a nám Veronika oznámila po večeri, že ide na rande. Prvé rande! A s Musetom! Bola však príšerná (myslím namaľovaná). Keď prišla z večere, tak nastúpila rýchla rota. Za pätnásť minút sme ju namaľovali, obliekli, učesali,... Vyzerala perfektne! Takže Veronika dnes mala prvé rande. Dúfam, že úspešné...

8.12.2005 18:51 "Káčatko" :-)
Dnešným dňom začíname písať denník našej prítulnej,maličkej,"priestranej" izbičky 407A. Rozhodli sme sa, preto aby sme mali prekrásne spomienky. Po dlhých dňoch Veronikiných výlevoch, že Paťo (Muset) ju nechce nám dnes hrdo oznámila, že majú ísť spolu von. S Marry sme na seba hodili varovný pohľad, že treba s tým niečo urobiť. Veď kto by sa chcel pozerať na Veronikine oči, ktoré boli tak namaľované na modro, až sme si mysleli, že má monokle? A vzali sme to do svojich rúk. Bola totál vymenená, vyzerala krásne. Chúďa, bola na pokraji svojich síl, ale ja viem, že keby si o trošičku viac verila, nebola by až taká deprimovaná. Dúfam, že keď príde, bude mať za sebou príjemné rande a hlavne, že jej to výjde. PA PA!

11.12.2005 19:41 "Káčatko" :-)
Šikovná Hanka rozdrvila moje trubičky svojím majestátnym zadkom a bola nútená tu po prvý raz a svojej existencie pozametať. A normálne poslúchla môj príkaz,aby si nedávala ruksak na skriňu. Žeby dostala cez víkend rozum??

11.12.2005 21:14 "Káčatko" :-)
Hanka zahlásila "tvrdo" učiacej Marry (informatika): "Ty hovoríš po elfsky." Marry spustila 5minútový smiech a Hanka na svoju právoplatnú obhajobu: "Ja sa do elfčtiny náhodou vyznám!"

11.12.2005 21:10 Haňuľ
Odkaz Káčatku, ktoré malo poznámky v zmysle, že som cez víkend dostala rozum:"Nebuď ironická,Kaťuš!"

12.12.2005 21:05 Marry =)
Deň ako každý iný. Katka, informa sa mi oplatila učiť! =) Káčatko sa s nami (alebo len so mnou?!) nebavilo po večeri. Zas!!! Ale veď to chápete. Tieto moje stavy! Hanka sa "pilne" učila geo. Zas jednotka... Žeby im niekde predali rozum??? Zas som najhlúpejšia na svete! =)

12.12.2005 21:10 Haňuľ
Katka tvrdí, že toto je moja "zvyčajná veta", tak ju sem zapíšem: "načo sa budem učiť? zajtra ma zrazí auto a všetky vedomosti mi budú nanič."

15.12.2005 19:22 Haňuľ
Včera sme normálne surovo a po prvýkrát v histórii našej izby kašľali na učenie, hoci sme mali dve písomky a šli sme pozerať DVE A PÓL HODINOVÝ film. Ha!

15.12.2005 19:35 "Káčatko" :-)
Zajtra ideme konečne domóóóv. Marry a Veronika nám už dali aj darčeky, zlaté. Rozmýšľam, prečo ma baby volajú Rysuľka...však taká tučná nie som!

9.1.2006 17:56 Káčatko :-)
Včera sme po 2 týždňov leňošenia doma prišli do tohto frustrujúceho byváku. celkom odýchnutý, zaľúbení (však Hanuľ?) popitý a nebudem menovať. Haňul si konečne zbalila chlapa - a nie do rupsaku hej? Vyhodili nám 2 vychošky a nasadili do hlavy chrobáka-alebo skôr chlapa, ktorý je tu nový...

9.1.2006 18:26 Marry =)
Práve sme tu mali šov. (aj napriek zajtrajšej písomke zo SJ) Lukáš pri návšteve našej izby sprvu ohmatával Veronikine "tangá" a hneď na to skončil hlavou pri Hankiných nohách. (v Hankinom lone =) ). Lukáš, Lukáš! Takto baliť už zadanú! =)

9.1.2006 18:33 Nikuška
Konečne som sa tohto zošitôčku ujala aj ja. Aj napriek hŕbe povinností! Sranda tu nie je len dnes, ale každý deň. Stále sa niečo stane, aby nám to zdvihlo...náladu.
A k tým vyjadreniam o mojom rande: babenky,slabo ste mi držali palčeky, ale za to zlé si predsa len môžem len ja sama!! Ste skutočne skvelé!

10.1.2006 Marry =) (čas neudávam)
Ajoj,Káčatko! Alebo mám napísať Rysuľka? Len Ti chcem povedať, že Tvoje reči o "párikovaní" sú skutočne nevhodné. A ešte niečo: myslela som si, že všetko, čo sa odohrá medzi nami v našej izbe, ostane stáť medzi týmito štyrmi panelmi,a nie že sa budeme o to deliť s celou 1.A! =( Nehnevaj sa, ale mňa to mrzí, keď o nás každý všetko vie. Ale aj tak Ťa mám rada! =) Marry

11.1.2006 21:44 Nikuška
Perverznosť a naša izba, to je asi synonymum. Ak sa tu začnú viesť také reči, tak učenie ide bokom. Inak, to novoročné predsavzatie nám akosi veľmi nejde. Hanka je v týchto časoch v 99.nebi. A Katuška s Marry majú veľmi dobré rodiny! Dnes sa nám akosi učiť nechcelo, čo bude zajtra...?

19.2.2006
Zastieraľa som žalúzie a robila som sa. " Ja som držala tam to tam a robila sa." Veronikin výrok

19.2.2006 Marry 19:20
Do denníka nepíšem, pretože mám ruku v dlahe. Píšem čudne,ale SORRY!!! =) Marry

26.2.2006 21:35 Nikuška
Buďte rady,babenky,že ma tu ešte máte, lebo som sa malem stratila na tomto obrovskom Slovensku. Ako sa to stalo o tom radšej pomlčím... Stáva sa aj v lepších rodinách. A v piatok (3.3.) ideme do Blavy! Ešte som tam nebola a dúfam, že sa vrátim aj domov. Držte palce!...

27.2.2006 6:47 =Marry=
Ja som v BA už bola a Nika poviem Ti, že je to veľmi pekné mesto, ak máš zmysel pre orientáciu. Pretože práve tam sa môžeš stratiť... V sobotu (4.3.) idem na kasting. Držte palce! S Káčatkom sme začali cvičiť "brušáky". Takže som zvedavá, čo to spraví... =)

27.2.2006 15:14 Káčatko :-)
Dospela som k nezvyčajnému záveru a konečne som čosi pochopila. Hanka si 5 minút umývala zuby=ale takým spôsobom, že kefku len hltala a zahĺbená do neakých "mysterióznych" myšlienok. Takže už viem ako a dostať do sveta nirvány a dosiahnuť duševnú stabilitu a vyrovnanosť...Dať si do úst zubnú kefku, pastu a rozmýšlať, že to je... (alebo rozmýšlať nad tým nad čím aj Hanka = čiže nad tým istým čo aj ja :-)

27.2.06´ Haňuľ - odpoveď Káčatku
"Ehm, len toľko - niektorí ľudia nevedia, aký je rozdiel medzi nirvánou a orgazmom... O tom sa ešte s tebou porozprávam, nakoľko Peťko čaká a asi by nebol nadšený, keby si sa v nejakom nevhodnom čase dostala práve do stavu nirvány,ehm..."

27.2.06´
Neviem či môžem veriť takej rozhodnej osôbke, ktorá samotný orgazmus ešte nezažila...(možno tak pri jedení kávy :-(. P.S. Neviem čo ma stále dodžubáva, ja s "milovaným" Peťkom nebudem mať nič...

27.2.06´ Haňuľ
"Netrep!"

27.2.06´
Jasné,že trepem,ale nech to vyzerá aspoň pred ostatnými, že nemyslím na "zlé" veci. Akoby si na to nemyslela ty s Čabesom :-)

27.2.06´
P.S. Hanka, kokaín sa nefetá, že?
Viď, na tebe...
27.2.06´ zase ja
"No, veľmi by som chcela reagova na tvoju úplne poslednú poznámku, ale nakoľko chcem byť vážna, seriózna a rozumná (len v nasledujúcich riadkoch), nechám to plávať(blbcov si nevšímam...,ehm)
Takže k tým "veciam": ide predsa čisto o to, že neviem, vážne neviem, akým spôsobom mám vyjadriť svoje city a lásku, ktorá zo mňa kypí!"

27.2.2006 20:09 Nikuška
Naozaj zaujímavá konverzácia! Myslím si, že pribúdaním dní a rokov to bude ešte viac záujmu... Počkáme si babenky. A nemyslite si, že sa nikdy neučím, lebo aj keď to tak veľmi nevyzerá, ale ja trávim pri knihách naozaj dosť drahocenného času, EHM...

15.3.2006 15:45 Haňuľ
Dobrý deň! Dnes máme pekne slnečno a .... hops, musím bežať na záchod,sorry...

16:13 ...ehm Haňuľ
Tak pokračujem a ich informiere (robím pokroky v nemčine) o dianí na našej izbe. S Marry sme prišli na to, že okuliarnatí pornoherci v súčasnosti vzrušujú ženy... (Hoci, na sebe to potvrdiť nemôžem). Práve Mirovi vyčíta jeho účinkovanie na pornoscéne...čo už, život je ťažký...ale...na 2.str.-zarobí-to sa musí nechať.
Budem ended, chcem si čítať.

19.3.06´ 20:32 Haňuľ
Tak, Kaťuš, vyzerá to tak čierne, že najskôr budeš z nás dvoch prvá, ktorá zažije tie krásne veci, to preukazovanie si sladkých citov, teda milovanie. Nám s Čabesom to potrvá, ako vidím. Ale ja ti to veľmi prajem, určite je to krásne a držím palce! :-/

19.3.06´ 20:35 Kaťuša
Milá Hanka-čo sa má stať, sa aj stane...Aj keď možno neskôr :-) Ja si nemyslím, že to s Peťom bude. "Kúsoček" sa v piatok pobil a teraz má zaracha. A vlastne, keď mám povedať pravdu aj sa mi otvorili oči z tej zaľúbenosti a všetko vidím inak. Myslím, že si zaslúžim niekoho...no lepšieho. Ale stále ho ľúbim a budem sa snažiť. Ty s Čabesom ste jednoducho stvorení jeden pre druhého!

19.3.06´ 20:45 Marry
Viem, že ma nič do vašich vyjadrení, aj to, že si neželáte, aby som sa do vás starala a tak si budem písať svoje. Bola som na perfektnej diskotéke (piatok). Mám obavy, že sa mi páči (priveľmi) jeden chalan. Viem (už naisto), že ňiňušiačika som stratila a navyše mám pocit, že už vôbec nikoho môj život ani názor nezaujíma. že som najmenšia na celom obrovskom svete. Ale čo už?! Nie vždy sa svet točí okolo jedného. Okolo mňa sa točil asi pridlho. Ľubkám Vás. Marry
P.S. Katka, ešte máš čas nájsť toho pravého.

19.3. 21:01 Katuša
Marrynka, mala by si si vážne zobrať k srdcu tieto slová: Nezáleží na tom, čo ti hovoria. Nezáleží na tom, čo robia. Nezáleží na tom, čo ťa učia, to, čomu veríš je pravda. I ja mám často pocit, že som nikto a pre svet neznamenám nič, ale život je príliš krátky na to, aby som sa zaoberala takými "hlúposťami". Niekedy mám taký psycho pocit na intráku, ale zmení sa to = a to hlavne kvôli vám. Jednoducho môže sa ti zdať, že je všetko okolo teba čierne - ale musela si prísť na tento svet kvôli niečomu...
A ešte...ehm, čo za chalan?

19.3.06´ 21:04 Marry
Kaťuška, lenže tento svet je naozaj čierny. To, čomu verím je pravda?! A čomu vlastne verím? Verím ešte niečomu? Pochybujem. Vieš, je to ako domino. Môj život je ako domino. Poskladám ho a ono spadne. Vždy. Tak to v živote chodí. Ďakujem za lichôtku, lenže mne asi ani vy nemôžete pomôcť. Na tento svet som prišla, aby som v správnom momente zas odišla... Ten chalan už nie je ani chalan, ale chlap. Má 29 rokov, je pekný, slobodný, zadaný, manažér v Bešeňovej. Je to môj známy. Poznáme sa z leta. Keď naňho myslím, cítim chvenie v žalúdku. Som Kurva!!! Do riti, to je v riti...!!!

19.3.06´ 21:21 Katuša
Marry, máš hrozne depresívne myšlienky. Z tých sa už ani ja neviem vysomáriť. Každý má vlastné problémy a musí si ich vyriešiť sám. A nemôžeš hovoriť že si kurva! Skutočná kurva, ani netuší a hlavne si neprizná, že je kurva. Ostatní si o tebe myslia niečo úplne odlišné ako ty. Marry, nepodceňuj sa, si pre nás jedinečná!!!

19.3.06´ 21:26 Marry
Kaťuška, ďakujem za snahu. A čo povieš na to, že sa mi páči ten chlap?

19.3.06´ Katuša
Júj, až taký psychoš-psychiater nie som! Ale keď sa ti len páči tak je to ešte..no v poriadku. V celoživotnej láske predsa nejde len o bezhlavú zaľúbenosť, ale hlavne o zodpovednosť, vcítiť sa do kože toho druhého a pomôcť mu, stáť pri sebe i pri zlých chvíľach a o lásku, ktorá nepozná hranice (nie takú týždňovú)... No možno trepem, ber to z nadhľadom... Však som tú celoživotnú lásku ešte neprežila!!!

19.3.06´ 21:34 Marry
Lenže láska sa rodí zo zaľúbenosti. A tá zaľúbenosť nie je týždňová, páčil sa mi už od letných prázdnin!

19.3.06´ 21:44 Katuša
Tak to sa zistí časom, ktorou cestou sa vyberieš. Nekomplikuj si to takýmito teóriami...

19.3.06´ 21:45 Marry
Ďakujem, Katka. Ľubkám ťa.

19.3.
Aj ja teba. Ale aby ostatné neostali v nemilosti našich citov...Ľubkám Vás všetky!!! Aj ja.

20.3.06´ 17:53 Marry
Zdravíčko,miláčikovia! Moja depka zdravo pokračuje, avšak... =) Začala jar!!! Dnes bolo slnečno, s občasným vetrom,... (bude zo mňa rosnička? =) ) Jar u mňa znamená zmeny, a dúfam, že teraz (výnimočne) mi to vyjde. Chcem konečne zdravo žiť!!!
P.S. Hanka, čo ste robili v tých stanoch? In your idol holidays?

20.3.06´ 17:56 Haňuľ
V tých stanoch sme nerobili nič, lebo my sa k "niečomu" tak ľahko nedostaneme... Ale to je v pohode, mne to nevadí, určite sa oplatí čakať. Marry,nemaj depku, prosím. Čo sa deje?

20.3.06´ 18:06 Marry
Možno som sa zaľúbila a to ma serie...

21.3.2006 1.jarný deň 19:54 Nikuška
Zajtra je rok od toho osudného dňa, keď sme spravili osudový krok a prišli na prijímačky, babenky. Však sa pamätáte? Ja to mám celkom živo v pamäti. A predsa sa ten sneh stihol stiahnuť. Je nádherná jar a je aj ča začať zdravo žiť, však bežkyňa?

21.3.2006 Marry
Veru tak, Nika. Jar znamená predsa zmeny. Dnešok ubehol celkom a my tri okrem "rifli" budeme mať vyššie čísla z písomky z chémie ako je 1.

21.3.06´ Haňuľ
Veru, veru, aj ja sa pamätám. K chémii- podaktorí budú mať možno aj dvojciferné číslo...:)

21.3.06´ Katuša - k tým prijímačkám-keby radšej neboli :-(
22.3.06´ Marry
Dnes sme mali "príjmačkovský" deň. Pár vystrašených tvárí človeka poteší. Dnes sim si zahrala bendbingtom. Som šťastná. Milujem tú hru!!! Na nohách mám svalovicu. Snáď ráno vstanem. Inak dnes sme študovali latinu a vlastne dokopy nič nevieme. Čo už, aj my (nielen chalani) budeme mať gule! =)

27.3.06´ 21:56 Kaťuška
Sme ako vyprážaný syr :-) Naťahujeme sa a smejeme

27.3.06´ 22:06 Haňuľ
Pred chvíľou sme "zožrali obrovskú baštu", t.j. tri veľké porcie vyprážaného syra s hranolkami a zeleninou a ešte nás čaká jedná pizza, Katke už "treba srať" a vyzerá ako spitá... Už sa vrátila z WC a náš harmonogram na nasledujúcu hodinu vyzerá takto: O štvrť jeme pizzu, o pól hráme karty a o jedenástej sa učíme...
Možno je odo mňa trúfalé poznamenávať to sem, ale ja som dnes PRVÝKRÁT navštívila ženského lekára, t.j. gynekológa - odporúčam... :), je fajn.
Ľúbim vás,babuľky,veľmi. Ktovie, ako sa naše osudy ešte zvrtnú...

30.3.2006 Katuška
Dosť zaujímavý deň. Hlavne preto, že toto nepíšem najtriezvejšia :-) No čo už...Aj s Marry sme prežili krásny, veľmi príjemný večer na priváte s Mirkou, potom v Maranele atď. Marry chcela skočiť z balkóna a zabiť sa - teraz je všetko OK. Bola sranda. Neskôr zajtra!

30.3.2006 Marry
Kaťuš, aj ty by si sa chcela zabiť, keby si bola opitá a tvoj snúbenec ťa nechá. Chcem sa poďakovať Vladovi (za psychickú oporu), Lukášovi (za fyz.podporu), Katke, že ma zachránila a všetkým, vďaka kto.som ešte živá.
P.S. Hanka, Nika, chýbate tu! =)

30.3.2006 22:40 Katuška
"No...díky, i ja ťa ľúbim Marry."

30.3.2006 22:48 Katuška
Marry som gratulovala, že sa trafila do bielej gue :-)

5.4.2006 8:24 Haňuľ
Ehm, dnes si pôjdem do lekárne slávnostne vybrať svoje prvé (a zrejme aj posledné) antikoncepčné tabletky. A keďže včera na našej bunke vládla dobrá nálada, na dverách sa nám objavili nápisy - na našich dverách: "Vy nám necikajte do bazéna, my vám nebudeme chriachať do tváre!"
"Nevyzúvajte sa, podochnete od smradu!!!"
na dverách 407B: "Neklopať! Aj tak vás nepustíme DNU!"
na dverách WC:"POZOR!!!Čľupne to."
"Potlač!Ešte...!To je ono!!!Vďaka!"
"Nesplachovať! Nefunguje wc. Vďaka!"
"Ak chceš ísť na "veľkú", rozmysli si to - nefunguje ventilátor."
a na dverách oboch izieb: " POZOR! Tu žijú neandertálci."
"Nefunguje kľučka. Neotvárať!"
na dverách kúpeľne: "Neotvárať!"
"Nepúšťajte vodu!"
"nešpiňte umývadlá!"

18.4.2006 Marry
Babenky moje krásne, čakám na podrobný opis prázdnin v denníku. Od každej!!! :-)

18.4.2006 Katka
Možno neskôr. No boli o pohode.

19.4.2006 Káčatko
Takže veľmi sa mi nechce, no ale čo už s vami. Prázdniny boli celkom slušné. Urobila som celej rodinke tortu - mali z toho radosť:-). Každý deň som chodila von s kamarátkami, niekedy som si do seba šupla, zahrala som si stolný futbal, V sobotu som bola s Majkou, a Aďou (ktorá chodila týždeň do našej školy) na pizzu. Bola vážne sranda, lebo sme sa pretekali, ktorá ju prvá zje, rozprávali sme sa o breznianskom gympli, chalanov atď. Potom sme si boli ešte sadnúť do baru na kofolu. V nedeľu som bola na diske, poriadne sa odviazala a popila (to by som nebola ja...) Aj sme sa fotili na digitálny = vyzerám tam fuck pod kritiku, kúsoček som sa vybozkávala s kamarátom a nakoniec som skončila na chlapčenských hajzľoch v umývadle... celá mokrá. Rozprávala som sa s petrovým kamarátom, že Peter ma aj tak nemal rád-že on má rád len sám seba. Celé prázdniny som ho vôbec nevidela-a to bývame vedľa seba. Mala som z toho ešte väčšiu depku ako predtým. A ešte novinkoš pre vás:medzi niekoľko dôvodov, prečo som sa s ním rozišla bolo že mi ten istý kamarát povedal, že Peter ku mne nechce chodiť preto, že som panna... Chápete? Rozišiel alebo ma nechcel kvôli tomu, že som sa s nikým nevyspala. Že som sa 1-krát chcela s ním, lebo som ho tak ľúbila... No a v ten večer keď som sa to dozvedela, ožrala som sa a chcela skočiť do Hrona. Asi o tom teraz vie celý Balog. Po piči. Veľká noc vzhľadom na minulé roky dopadla celkom sucho. Len som skončila v nanovo vykopanej, bahnistej studni... Inak pohoda, stále žijem... čo vy?

19.4.2006 18:07 Marry
Pre Katku.
Káčatko moje, je mi fakt ľúto, že Peter je taký kokot(ospravedlňujem sa za ten výraz, viem ako to bolí, keď sa s niekým rozídeš). Je to smutné, že sa zachoval takto. Na ten Balog (ich názor) sa vyser... A čo tvoji rodičia? Vedia o tom? Bál sa ísť k tebe? A to len preto? Tak potom za to nestál... Ja ťa ľubkám a baby tiež, tak za ním nesmúť...

19.4.2006 Káčatko
Moji rodičia o tom nevedia. Kus sa to ututlalo tým, že ma Maja a jeden kamarát zachránili. Budem v pohode...Niekedy určite.

19.4.2006 Nikuška
Ach, Káčatko, máš to ťažké, ale to každý... Moje prázdniny tiež neboli príliš slávne. Babky, vy už viete, čo som robila, ale predsa to v skratke opíšem. Takže, každý deň som chodila k starej mame do Ruskova (t.j.5km). Veľmi sa mi páčila sobota večer, lebo bola taká skvelá omša, kedy sa vlastne uskutočnila niekedy dávno podstata Veľkej noci - zmŕtvychvstanie Ježiša. Môžete si o tom myslieť svoje, každý vidí podstatu týchto sviatkov v inom...ehm... A som rada, že som stretla Viktora, lebo už dlho som ho nevidela. A dosť vyrástol. No a môj oco bol každučký deň opitý na mol, mali sme to doma "veselé". Som ale živá a zdravá a to je hlavné, nie? Mám vás strašne rada,babenky!

19.4.06´ Haňuľ
Ach jo, tak veľmi ma to mrzí, moje drahé! Mrzí ma, Katuš, že si natrafila na takého sviniara a tiež, že Veronikin otec bol celý čas opitý. Ak mám pravdu povedať, ani ja som nemala až také skvelé prázdniny. Hneď v prvý piatok pred prázdninami, čo som ešte len prišla zo školy, mi Čabes strašne ublížil. Povedal mi, že vlastne vôbec netuší, koľko ma ešte bude ľúbiť. Že teraz ma ľúbi, ale nemôže vedieť, čo bude neskôr. Viete, ja si uvedomujem, že je to krutá realita, človek si nemôže byť istý ani pred oltárom, láska je ten najnestálejší, vrtký cit, ale on mi to povedal tak necitlivo, že som mu nič nepovedala, vystúpila som z auta a šla domov. Myslím, že aj on mal v ten večer zlú náladu, lebo ešte nikdy sa nesprával tak necitlivo. Ale na druhý deň ma vzal na kúpalisko, silno ma objal a povedal, že síce nikdy nemôžeme vedieť, dokedy budeme spolu, ale dúfa, že čo najdlhšie. Ukončil to pusou, a tak si to vyžehlil. Ale v stredu a štvrtok sme mali tiež trošku krízové obdobie, no nakoniec sa aj to, chvalabohu, urovnalo. Stále viac si uvedomujem, že ho veľmi milujem a nechcem s ním byť na chvíľu. On je moje všetko a dáva mi všetku silu, čo mám. S rodičmi však dobre nebolo, už nie som, čo som bola a ťažko sa s tým vyrovnávajú. Čaká ma a aj Čabesa ešte veľa problémov. Cítim to. Ľúbim vás, moje drahé.

19.4.2006 Marry
Moje prázdniny...moje prázdniny...moje prázdniny!!!
Moje prázdniny začali dňa 5.4., a musím sa priznať, že som si ich naozaj užila!!! Navštívila som Žilinu, Martin a behala som po meste. Čo na tom, že som mala zápal priedušiek?! Na niečo umrieť musím a čím skôr, tým lepšie. V piatok som s Anetou bola na diskotéke a bolo perfektne! Stretla som Milana, mladého pekného chalana, kt. sa mi páčil. Požiadal ma o tanec, pobozkal ma a tak. Bláznivý ošiaľ. Myslela som si, že má o mňa vážny záujem, ale dnes som si už otvorila oči. Niečo o Milanovi - skoro 23-ročný, pekný, vysoký, hnedooký chalan, policajt nemá vysokú, robí u štátnych, ako sa sám nazval: je "žena pre všetko" a býva v Ružomberku. Tak asi také boli moje prázdniny. Zaľúbene som myslela na chlapa, ktorý ma ľúbiť nebude. (MOŽNO :-) ). Je mi ľúto, že vaše prázdniny neboli také skvelé ako tie moje... =( Asi je zbytočné písať vám, že vás mám rada, vy to už viete...

Pondelok 24.4.2006 Katuš
Haňuľ: Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú... :-)
Ale dúfam, že pre teba platia iné zákony "divočiny"...Takže si nám sľúbila, že v stredu poumývaš!!! Takže žiadne streda zajebať si treba ale streda - 407A poumývať treba... Sorka...aj tak ťa mám rada a wšééétko najlepšie k 16-cke!

Utorok 2.5.2006 22:25 Káčatko
Ževraj máme dačo písať... No tak dačo kecnem a drbnem. Je veľmi čudné a zaujímavé??? Keď som sa stretla s Peťom, stáli sme vedľa seba v buse a ja som sa mu nemohla pozrieť do tváre=tak jsem hľadeľa na jeho "prítulný" zadoček...no fajn. Dačo píšte...

Utorok 2.5.2006 22:28 Marry
Katka, ja som nevedela, že si sa stretla s Peťom. Tak ako to bolo celé? Ja ti verím, že si mu nemala, čo povedať. Poznám to, tak to býva. Ľubkám ťa, lásočka.

Utorok 2.5.2006 22:39 Káčatko
Išli sme spolu domov z diskotéky- tak sme jeho i jeho kamarátku čakali. Zväčša sme sa rozprávali všetci-nikdy nie len my dvaja. Potom som s ním išla domov ešte v sobotu- to bol rozhovor len v takom zmysle.Čav, bol si v meste? Ako sa máš? Atď. Nevidela som ho 2 týždne a bolo mi to ľúto=teraz som zmätená a ľúto mi je= ale za inými vecami. Je to kúsok iné, keď sme sa vtedy rozprávali o tom či ja jeho ľúbim viac, alebo on mňa, a teraz... čo ťa nezabije, to ťa posilní!

Utorok 2.5.2006 22:39 Marry
Katka, viem, že je to ťažké pre vás oboch. žiadne moje slová ti nemôžu zlepšiť pocit pri srdci, ale život je taký. Možno sa to u vás upraví po čase. Ale teraz nemôžete zo dňa na deň prejsť od lásky k priateľstvu. Chce to čas. Musíte si vzájomne odpustiť.

Marry, naozaj ďakujem. Celá táto izba je lepšia ako 100 psychiatrov. :-) Nie som až tak smutná už len kvôli tomu, že vás mám!!!

streda 3.5.2006 11:56 Marry
Baby, chcem Vám niečo dôležité oznámiť. Mám vás rada a nikdy vás nechcem stratiť!

streda 3.5.2006 17:57 Katka
To je dôležité??? V poho... Len si sa neak rozcitlivela...cmuk!

Streda 3.5.2006 17:59 Marry
A nemám byť citlivá? Dobre, tak už nie som. Tak potom... nemám vás rad. =) cmuk

streda 3.5.2006 xx:xx Marry
Baby, nechcem rušiť, ni obťažovať vás svojimi problémami, no dnes som sa dozvedela, že p.Milan si už čítal moje správy, avšak mi neodpísal. Som až taká zlá, že sa ma zľakol, alebo čo?! Je mi z neho zle.

pondelok 8.5.2006 Nikuška
Je načase, aby sa tu objavilo moje meno, tak sa trochu porozpisujem... Tento weekend bol fajn. V sobotu som bola v KRAKOWE a bolo tam tak pékne... No a hoci som bola v Poľsku, veľmi to tak nevyzeralo, lebo tam bolo viac Slovákov ako Poliakov. No veľmi sa mi tam páčilo, možno tam pôjdem bývať...A prechádzala som cez Ľubovňu, kde býva moja zlatá Marika. A určite neveríte, koho som v Poľsku stretla...Ivku! To bola náhoda! Ach, to bolo nice!
A teraz nedeľa... mala som veľmi nabitý program, lebo v nedeľu som sa sestrou navštívila Košický seminár. Bolo to tam pekné. Mám na ňom dvoch kamarátov, jeden je druhák a druhý štvrták. Ten štvrták nám ukázal aj miesta, kam iní nemohli a aj svoju izbu a neverili by ste, aký tam má poriadok. Býva s troma druhákmi. Na jednej chodbe boli tablá s absolventmi seminára, teda s kňazmi. So sestrou sme tam hľadali jedného, čo od nás už skončil seminár a aj sme ho našli, ale ešte čosi viac...Miloša...To bolo strašne smutné, aspoň pre mňa, lebo mi ho všetko pripomína ako náročky. Popri ňom som ale stále myslela na Riška, ktorému sa mimochodom nedarilo na Kubíne. Bol druhý, chudáčik a Marika bola pre neho tiež smutná, ale ešte neviem, čo sa stalo. Ech, ale som sa rozpísala. Teraz sedím sama na izbe, tvárim sa, že som spokojná, ale naozaj som veľmi smutná ani neviem prečo. Ale už radšej The End...Pa!

21:13 8.5.2006 Haňuľ
Moje najdrahšie!
Zistila som, že do konca šk.roka strávim v škole už len 18 dní!!! Táto nečakane a veľmi skvelo prekvapujúca správa ma preniesla do stavov najväčších blažeností, tak sa o ne s vami delím aspoň písomne, keď to na mne zrejme nevidno. Som už raz taká, máločo na mne naozaj vidno, ale čo už. Dúfam, že sa máte tak dobre ako ja. Veľmi sa na všetko teším, čaká ma veľa pekných chvíľ s Čabesom. Ľúbim ho, ľúbim, ľúbim!
Aj vás :)

18.5.2006 20:28 Kačena
Tak, moje milé, držte mi palce cez víkend kvôli 2 veciam 1.aby som mojich strelených a impotentných rodičov presvedčila, nemusím ísť do školy a po 2.ak ma (náhodou) - ale ja chcem, oco zoberie šoférovať = aby som sa nezabila. Mám pre vás novú informáciu!! Mám novú lásku! Stalo sa to tak nečakane... A pritom je stále pri mne. Nemôžem bez neho žiť....... Prepáčte, ak som vás sklamala...To moje zlatučké šoférovanie a džíp! cmuk...prajem príjemný víkend

22.5.2006 22:03 Marry
Tak... Káčatko sa nám na aute nezabilo... Katka, prajem ti tvoju novú lásku. Aspoň máš istotu, že ťa nepodvedie...
Dnes bol môj historický pôvod. Prvýkrát svetlo sveta uzrel nový časopis s tak charakteristickým názvom, ako je chlast. Je mi ľúto, že pri tomto "pôrode" nebol aj človek, bez ktorého by tento časopis nevyšiel. Zároveň mi je ľúto, že som taká, aká som a kvôli tomu som sa pohádala (urazila) s Vladom. Priateľstvá predsa nemajú zanikať! Mám však pocit, že s týmto faktom už nič neurobím.

22.5.2006 10:13pm Nikuška
Ale, veď! Život je plný dianí a keď sa stane niečo zlé, tak to určite má opodstatnenie a ty s Vladom sa isto iste udobríte... =) ver mi! Aj ja sa prajem Katke a jej novému vzťahu dlhú životnosť. Dúfajme, že nenastane korózia ani kolízia ani kríza. Aj ja sa budem tešiť z môjho nového kamarátstva...veď viete s kým... Tak sa majte a nezabudnite ani na školu ani na to druhé (Chľast). Pap...

22.5.2006 22:XX Marry
Ja len dúfam, že Katka sa s tým svojím nerozíde. Zas by nám plakala na pleci. =) A na CHĽAST nezabudnem, treba osláviť CHLAST chľastom. Nechcem strácať priateľov...=)

23.5.2006 16:07 Kačena =)
Aké milé, že sa bavíte o mojom "milostnom" živote bezomňa. Ešteže ma neohovárate...=) Čo by bol za život, keby som sa mohla vyvaľovať na tomto balkóne celý školský rok, slniečko by mi pieklo, učili by sme sa len tak, že by sme si to čítali a vy (!) babenky by ste boli somnou...!!! Aké by to bolo krásne...ale intrák sa sťahuje, žiaden balkón či slniečko už nebude, Haňuľ odchádza a mne bude hrozne, hrózne chýbať Balog. A preto si chcem užiť aspoň tento "ukážkový" slnečný mesiac bez depresií a smútku za domovom na PSLG. Už od 14:00 ležím na balkóne, pri uchu rádio, a s Veronikou kecáme. Jednoducho...oddych. Tak často upadané prachom-toto slovo.

23.5.2006 23:37 Nikuška
Práve sedím sama na izbe 407A, ktorá je taká tichá a pustá (zrazu). Bez vás je tu smutno. ..=( Ročníkovú už mám ako-tak napísanú, ale len v zošite. Ešte mi ju treba na počítači... a to bude iná sranda. Dúfam, že to stihnem. A dnes som písala mail Riškovi. Len že mu blahoželám, že ako sa mu darilo na informe. Ak neviete, tak zmaturoval na 2! Dobré, nie? Včera nám hrali v Pránlen, dnes zase... Ale dnes nevedel rozlúštiť kód PSLG...=) To je ale intelidžent,čo? ... No ale! Už treba spať, však? Pomaly sa idem uložiť. Prosím, nikdy ma neopustite, mám vás strašne rada!

30.5.2006 17:36 Marry
Nika, ja ti môžem povedať len jedno: že si tie štyri roky musíme užiť! Prejde to rýchlo, veľmi. Lenže potom táto škola bude žiť ďalej. V našich srdciach. O to ide. Nech to prehryzieme akokoľvek, musí ostať v nás. Nejde o školu, vzdelanie, ani známky. Keď si budeme žiadať o prácu, tak sa spýtajú, či máme maturitu a nie na aké známky sme zmaturovali! Všetky máme 16, no ktorá z nás môže povedať, že si túto mladosť a slobodu naozaj využíva naplno?! A čo ročníkovky? Kým prídeme do štvrtáku, budeme si pamätať, že Petofi bol maďar, Geothe sukničkár, Kollár že žil a o Sofoklovi, že sa narodil v meste Buzerantov...=) A o také malichernosti ako sú zlé nálady či dážď by sme nemali ani zakopnúť. Hanka tu s nami bud už len pár okamihov. Žmurkneš a bude preč. To by sme mali prežiť. Jedna (?) z nás odchádza z našich životov a my si robíme ťažkú hlavu pre nejaké hlúposti. Mám vás rada, lásočky. Ten mesiac si užime. Dnes je len raz za celý život...

30.5.2006 17:52 Nikuška
Ja viem, že dnes je len raz. Že každý deň je jedinečný. Ale niektoré (jedinečné) dni byť radšej nemuseli... Môj otec mi povedal, že ho mama podvádza a že sa chce rozviesť a ja mám pocit, že toho je na mňa psychicky priveľa a že to nezvládam... Potrebujem pokoj. Školu by som aj zvládla, keby nebolo všetko to ostatné. Ja sa zosypem. Buď skončím v blázinci, alebo samovraždou. Nedokážem sa už ani učiť a ľudí zrazu vnímam úplne inak. Očakáva (môj otec) odo mňa priveľa. Myslí si, že mám byť sudcom medzi nimi. Vari mi to prináleží?!!? Kto vlastne som a na čo...?!

30.5.2006 17:57 Marry
Nikto na svet neprichádza bez toho, aby sa s ním nezrodilo aj dielo. To ti ako odpoveď zatiaľ musí stačiť. Neviem prečo a načo si tu, ale to nevie nik a to budú vedieť až po smrti. Tak sa neuč. Porozprávaj sa s triednou, alebo s kým nech ťa ospravedlnia. Viem, ak ti je. Sama som tým prešla. No my ti môžeme povedať len jedno a to, že ťa máme rady a sme s tebou. Porozprávať sa musíš s nimi. Takto sa to vyriešiť nedá... Je mi to ľúto...

6.6.2006 20:20 Nikuška
Máme dnes pekný dátum. Už to viete, babenky, ale predsa sem napíšem môj šťastný piatok, aby sme si ho zapamätali (alebo aspoň ja...). Tak som bola s Riškom. A na moje veľké prekvapenie ma objal a dal mi nádhernú pusinku! To bolo také pekné a hlavne nečakané... Veľmi ma to prekvapilo a neviem ako to mám vysvetliť. Možno mi tým chcel naznačiť, že ma už pokladá za svoju dobrú kamarátku, ktorou som chcela byť. Veľmi dlho sme sa nerozprávali, ale rozprávali sme sa. Ja ho mám tak rada (ako kamaráta)! Je fakt super. Aj vy ste super a oveľa oveľa viac. Halušky moje, mám vás rada! I love you!

Haňuľ
Ja nechcem byť haluška! Ja som vždy chcela byť speváčkou!

Nikuška
Tak sorka...
Repair: Speváčka, spisovateľka a zlato moje, mám vás rada! Good?!

8.6.2006 22:04 Marry
Moja mama tvrdí, že osmička je magické číslo. A tak to bolo aj dnes. Nebudem písať o tom, že slečna Auxtová na mňa vrieskala ako zmyslov zbavená a ja??? Zmohla som sa až na plač. Ja mám Katku veľmi rada a nechcela som, aby sa jej niečo stalo. Je to moja hviezdička. A zle som nakoniec skončila ja... Ale o tom som nechcela. Stačil však jeden okamih. Jedna skladba spôsobila to, že ma naplnil pocit šťastia. Len tak. Len preto, že nenávidím tento svet. A napriek celému zlému dňu sa mi vynárali šťastné spomienky. Tie, ktoré tu nikdy nebudú spomenuté, pretože nikdy si nespomenieme na šťastie prežité tu. Nedá sa v slovách vyjadriť šťastie, aj keď smútok je tu precítený navždy...
Ľubkám Vás a nechcem, aby sme sa hádali.
P.S. Katka, chcem sa ospravedlniť, pretože som nevedela ako sa k Tebe správať a pochybovala som o Tebe. Prepáč.

20.6.2006 Katka 06:41
Katká už nie je slobodná. Mnohí ľudia, keď sa to dozvedeli, boli prekvapení a s úžasom sa pýtali:To už zas? Iní ma objímali a tešili sa so mnou, lebo vedeli koľko som sa načakala a trápila. Tak a už zas chodím s Peťom. Je to človek na ktorom mi hrozne záleží, aj keď tá jeho spoľahlivosť nie je bohviečo, musím ho brať takého aký je, lebo ho nezmením. Jediné čo chcem je byť šťastnou a to som. P.S. A už zase som jazdila po celom Balogu na aute. Super. Baby mám vás rada!!! Ďakujem, že ste pri mne boli, keď som bola smutná a ďakujem, že mi pomáhate!!!

20.6.2006 Marry 18:53
Mala by som niečo napísať, tak píšem. Nika je tak trošku v nálade a to všetko ani nie s jedného pohárika vínka. To je prča, však, baby?! =)

20.6.2006 Katka 18:58
Upresním situation. Kúpili sme si fľašu červeného wínka, z ktorého Hanka mala za 1 jeden a ostatné kúsok viac.=to jest pooblievali sme aj balkón. Kebyže tá 7-dcka bola vodky, aleluja... Ale je sranda a som šťastná...cmuk

20.6.2006 Marry 18:59
Čo vínko vie urobiť s ľuďmi... Aj ja som šťastná aj keď ma bolí hlava...=)

20.6.2006 19:05 Nikuška
To je ale sranda! Aj mňa bolí hlava a ako! Aj píšem škaredo....ale veď vieme prečo. Všetko je mokré (od vína,kofoly a vody) a vtipné =). My (4 hovná) sme sedeli na balkóne medzi hovnami a smiali sme sa (t.j. ja a oni zo mňa). Ale už mi treba šťať a učiť sa angl.. A aby sme neomieľali jednu tému, tak to vyzerá na vyznamenanie u mňa! A nie som bifľa! Ale no, záchod čaká...

21.6.2006 Haňuľ
Chvíľu mi trvalo, išlo to "pomaly, ale isto", ale už si naozaj úplne uvedomujem, že odchádzam navždy z tohto miesta, z izby, kde som spoznala úžasných ľudí a naučila sa tak veľa. Práve tu bol mojím učiteľom ten najprísnejší, najskutočnejší a ten, čo mi nikdy nedovolil odpisovať, práve tu ma učil sám život hrať, vynájsť sa v každej situácii, práve tu ma naučil byť samostatnou a viac dospelou. V tejto izbe sa vystriedalo niekoľko tisícok mojich myšlienok, najmä tu sa menili moje zásadné názory, tu som sa naučila pozerať na život s otvorenými očami a neskrývať sa pred ním. Život, ty hlupák, do koľkých slepých uličiek a tmavých, bezútešných zákutí si ma tu zaviedol!?! Koľkokrát som tu bojovala o svoju budúcnosť, koľko nocí sme prebdeli kvôli učeniu? Nikdy sme sa nesprávali nezodpovedne, aj napriek tomu, že na nás nikto nedával pozor- Vždy sme boli zodpovedné najskôr 15 potom 16-ročné študentky, naučili sme sa žiť - čím sme vyhrali najväčší boj s týmto svetom, a preto som, moje drahé, na nás všetky veľmi hrdá. Ľúbim vás veľmi, sestry moje, nikdy na tento nádherný rok života, čo mi veľa dal, nezabudnem - a ani na vás, pretože ste ma ním neustále sprevádzali a stáli ste pri mne. Prajem vám všetkým v živote len to najlepšie a hlavne si navždy zachovajte svoju chuť žiť.

Nikuška
Osud tohto zošitu prechádza mojimi rukami. Sú prázdniny a všetko je akési iné. Nechýba mi škola, ale tí, čo ju tvorili áno. Keď mi je smutno, tak ma nemá kto objať a uistiť, že nie som tu sama. Už môžem len písať. Naša povestná 407A sa rozbila ako sklo - každý kúsok inam. Hanka sa odobrala na externé štúdium a veľmi jej v tom držím palce, lebo to iste nebude vôbec ľahké. Katka, naša najkrajšia, najveselšia, najkamarátskejšia a najusilovnejšia Katka, naše Káčatko sa rozhodlo úplne inak. Síce ma bolí, že odchádza, som rada, že tu vôbec bola a že sme mali to šťastie s ňou žiť. Aj jej prajem veľa síl a úspechov, aj keď tieto prázdniny ani pre ňu nie sú najkrajšie. A Marry...aspoň tá mi zostala...Sme síce už len dve na to, aby sme zvládali ďalšie 3 roky nielen školy, ale hlavne ŽIVOTA.

18.9.2006 22:04 Nikuška
Vraj treba voľačo napísať, tak sa ozývam ako jeden z posledných obyvateľov našej internátnej integrácie. Ešte som si celkom nestihla zvyknúť na skupiny zmien oproti predošlému roku, ale pokúsim sa hľadieť najmä dopredu. Čo bolo, bolo. Hlavné je to, čo bude. Na ďalší pekný rok školy a Revúcej. K nám (mne a Marry) prikvitla Yvette - Yvka. Patrí medzi naše prváčence. Je super a na naše veľké prekvapenie vie o PSLG-áckej komunite viac ako my dve dokopy. A to najmä preto, lebo je sestrou Mati Bartošovej, bývalej maturantky. To je také slniečko...=) A k tým zmenám...keby nestačil intrák a postavenie v škole(postup do 2.A), tak k tomu aj vyšmarili Halina =( to bolo zlé a ešte horšie bolo, že odišla aj Šatárová. Akože fakt nevydarený Carpe Diem. Mala som chuť vrátiť čas o rok späť...

19.9.2006 18:15 Marry =)
Mne zmeny (niektoré) až v takej výraznej miere nevadia. Serie ma, že nás Hali opustil, ale dnes som si uvedomila, že je mu tak lepšie a ďalšia výhoda - nemusíme mu hovoriť p.profesor =). Dnes som dostala 2 studené sprchy - písomka z geo a písomka zo SJ v pondelok z min.roka. Tragédia! Toho roku to bude zabijááák... :-) Ale nesmúťme, žime dál.

30.10.2006 Marry :-)
Minule som si uvedomila, že život sa naozaj skladá z okamihov šťastných obrazov. A mne tie sťastné obrazy prinášate vy dve, zlatká. Úplne mi stačí prísť na intrák, pustiť si hudbu a vedieť, že ste tu so mnou. Dnes som sa rozprávala so Sárou a uvedomila som si, že by som nedokázala navždy odísť. Chýbali by mi všetci, kt. tvoria tento náš študentský život. Naozaj by ste mi chýbali. Ľubkám vás! Aj Teba, Katka! =)

zlomené srdcia

Ak si ma potrebujete niekam zaradiť, tak mám pre Vás pár údajov. Som žena, s chlapskou chôdzou a pánskou uniformou. Som slobodná matka, teda presnejšie rozvedená. Som pracovník strážnej služby. Som naivka. Naletela som mužom, ktorí sľubovali lásku, aj tým, ktorí nesľubovali nič. V prvom prípade to bolelo viac. Tak ako teraz, keď sedím o piatej ráno v kamarátkinom byte, po ružovom víne, hrajú mi slaďáky, a do toho počujem jemné dýchacie problémy mojej najlepšej priateľky. Tej, ktorá so mnou strávila celú noc, počúvala o tom, ako sa mi neozval a ako sa trápim a hoci vstáva o piatej(čo mi pripomína, že ju treba zobudiť), tak so mnou presedela celú noc. Aby som sa cítila lepšie. No necítim. Mám zlomené srdce. Od muža, od ktorého som to nečakala. Mám rozkúskovanú dušu a žiadnu chuť bojovať na poli lásky dalej. Nie som Tom Cruise, sám vojak v poli so vztýčenou zástavou. Som zbabelec utekajúci po ďalšom neúspechu. A teraz možno už ten útek bude natrvalo. Už nemám silu milovať. Nemám čím milovať, lebo mi zobral srdce a hodil ho do lisovacieho stroja. Nikdy nepochopím, či tí chlapi majú takí pôžitok z toho, že vás zničia alebo prečo nám ,ženám ubližujú? Cítia sa tak silnejší? Alebo je to pomsta za rovnoprávnosť žien? Chcú nám snáď dokázať, že patríme len do kuchyne? Alebo prečo to, muži, robíte? Pred štvrťrokom mi jeden muž povedal, že nemám dať srdce hocikomu, že si mám vybrať toho, koho budem skutočne milovať a hoci som už nedúfala, tak prišiel. A už aj odišiel. A mne ostali oči pre plač. Jana Kirschnerová spieva vo svojej piesni, že ked pôjdeš za inou, nechcem so susedou plakať nad vínom. Ja som dnes neplakala nad vínom so susedou, ale s kamarátkou. S takou, aké stretávate len raz za život. Priateľov, hlavne v čase vášho úspechu, je veľa. Ale kto z nich bude stáť pri vás, ked Vám bude najhoršie? Za kým pôjdete, ked vás vyhodia z práce alebo sa vám rozpadne vzťah? Za najlepším priateľom, lebo ten bude s vami celú noc hore, bude vás utešovať a nadávať spoločne s vami na toho chuja/sukničkára/debila. On bude pri vás, ked budete po toľkom alkohole vracať v záchode. A aj napriek Vašej vysokej opilosti, gorile na chrbte a apatii, Vám bude tvrdiť, že bude lepšie, že si taká strapatá, opitá, ozvracaná zaslúžiš lepšieho ako bol tento.

anjeli medzi nami

Neviem, či veríte v nebo, či veríte v existenciu anjelov. Ja v nich verím. Verím v to, že na nás dávajú neustále pozor, no takisto verím, že Boh, aby mal väčšiu istotu, že sa nám nič nestane, poslal ich pár aj medzi nás, ľudí. Pohybujú sa medzi nami ako nenápadní muži a ženy. Pracujú, starajú sa o druhých a z očí im žiari neskutočná dobrota. Títo ľudia môžu čokoľvek, len jedno im na svete nebolo Bohom dopriate, milovať a byť milovaný. Pretože láska anjelov musí patriť Bohu. Je to ich životný údel, chodiť medzi nami, rozumieť našim myšlienkam, pozorovať naše skutky a dotykom liečiť boľavé časti tela. A keď niekto trpí, trpia s ním, cítia jeho bolesť, cítia ich utrpenie. Pýtate sa, prečo im Boh dal takýto údel? Žiť ako smrteľník, trpieť a pomáhať iným? Pretože pre toto sme kedysi boli stvorení všetci - aby sme si pomáhali, aby sme súcitili s ostatními a aby sme svoj život zasvätili láske k blížnemu. Ja som jedného anjela na Zemi stretla. Na jeho pohľad, na teplo, ktoré z neho sálalo, na jeho pokoj v duši nikdy nezabudnem. Bude ma sprevádzať ešte dlhý čas. Možno to stretnutie malo prísť, aby som Vám povedala o tom, že anjeli existujú. Možno to bolo prianie Najvyššieho... Neviem, čo má v pláne a ani nechcem vedieť, lebo dnes už viem, že nech sa Boh rozhodol akokoľvek, treba mu dôverovať, že nás zavedie do správneho cieľa. A dnes už viem, kde je miesto, kde sa stretávajú anjeli, ktorí nám boli poslaní na Zem. Stretávajú sa u Boha, aby mu povedali o nás.

Sociálne istoty

Tomáš Klus spieva je v jednej piesni: "Je to jed, mazat si kolem huby med

a neslyšet, jak se ti bortí svět." Ale to my, Márie a Mariany asi zabúdame. Nevšímame si, ako sa nám rúca svet. Možno staviame svoje svety na príliš labilných podkladoch. Ale keď sa Vám zrúti celý svet, tak očakávate, že Vás štát podrží. Veď by ho mali zaujímať jeho občania.

Prednedávnom v našom malom štáte, kde sa každý jeden človek počíta, vyhrala voľby sociálna strana. Hlásala sociálne istoty pre všetkých. A mnohí týmto prázdnym sľubom stále veria, keďže ju dostali tam, kde sa nám momentálne vysmieva. Chcete sociálne istoty? A pre koho sú tie sociálne istoty určené? Pre pána, ktorého jedna menšina vyhnala z vlastného domu? Pre mňa? Som 22 ročná Mariana, tiež som postavila svoj svet na zlom základe.Som matka, ktorá je sama. Z nejakého dôvodu. Jediným mojím príjmom bol pred rokom rodičovský príspevok na mladšiu dcéru a prídavky na dve deti. Suma sumárum.... 230 eur a nejaké drobné. Môj manžel sa na výchove detí podieľa sumou 18eur mesačne. A tak som si pred rokom našla prácu, dieťa, hoci mala iba 2 roky, mi zobrali do škôlky a ja som si po čase našla nájom, ktorý zodpovedá sume, ktorá je na Slovensku určená ako minimálna mzda. A tak platím nájom, škôlku, stravu, oblečenie a dlhy po manželovi. A kto sa kedy opýtal na to, či na to mám? Nik. Či som chcela alebo nechcela našla som si dve práce a svoje deti vidím ráno, keď ich vediem do škôlky a večer, keď sa vraciam domov a moji malí už sladko spia, resp. keď sa vraciam s nimi o pol deviatej domov, pretože celé poobedie strávili u niektorej mojej kamarátky, ktorá stojí pri mne a sama to nemá jednoduché. A tak sa predieram denno denne životom. Podala som si návrh na náhradné výživné, ale náš sociálny štát, mi ho zrejme, kvôli tomu, že môj príjem presahuje životné minimum neuzná.

Pýtam sa sociálneho štátu, kedy budeš riešiť slobodné matky, rozvedené matky, alebo matky, ktoré sú jednoducho nejakým spôsobom samé?

Dokedy sa budeš pozerať na to, že na Slovensku vyrastá generácia detí, ktoré nevedia, čo je to byť poobede s maminkou?

Dokedy budeš nútiť samé mamy pracovať na 2, 3, 4 smeny?

Dokedy bude musieť matke stačiť 330eur, keď nájom bytu vyjde presne toľko?

Dokedy sa budeš pozerať na to, že 40 ročné ženy, ktoré majú pomaly dospelé deti ostávajú na invalidných dôchodkoch, lebo sú zrobené z niekoľkých prác?

Vážený sociálny štát, pýtam sa ťa poslednýkrát, aké istoty si nám to sľúbil? Že sa nedožijeme 30tky?

Aké istoty?

P.S.Milý štát, vylez mi na hrb a ja ti z neho ukážem ako sa dá žiť s dvoma deťmi v nájme za minimálnu mzdu.

niekedy...

Niekedy človek ostane sám so svojimi myšlienkami a zistí, že v tichu a samote už vlastne nie je nad čím premýšľať. Že život plynie aj bez toho, aby ste sa sami týrali tým, čo bolo a čo bude. Čítala som knihy o pozitívnom myslení, pozerala filmy a skutočne verila a verím. Pretože sa mi moje sny postupne plnia. Ale život ma naučil nesiliť to. Nechcieť mať všetko hneď, lebo aj Boh/Vesmír/Alah/alebo akokoľvek ho nazvete, potrebuje čas na realizáciu a vie, kedy Vám to dať. Sú momenty, kedy už nevládzete len veriť. Keď sa snažíte, veríte, robíte, čo vám múdri ľudia radia a nevidíte výsledok. A práve vtedy máte chuť povedať "Dosť! Veď to nefunguje!".
Stop! Zastavte tento negativistický postoj. Príde to. Ale vtedy, keď to má prísť. Začnite Bohu dôverovať. Vie, prečo je to tak, ako to je. V tichých okamihoch samoty máme tendenciu ľutovať a hodnotiť, sumarizovať a prepočítavať naše sny a životy. No život nie je o pozeraní sa späť a večnej otázke "PREČO?". Je o pozeraní sa vpred a otázke "ČO?" a "AKO?"
Zavrite oči a predstavte si seba o 10 rokov.
Kde budete?
Kto budete?
S kým budete?
Majte svoj plán, svoje sny a choďte za nimi a späť sa obzerajte len za úspechom, aby vás myšlienka naň posunula vpred.
Sedím v tichosti a samote a potichu sa usmievam, lebo mám svoj sen.

Anonymous,ACTA,Gorila a iné zverstvá

V priebehu minulého týždňa sme okrajovo registrovali informácie o heckeroch a páde stránky FBI. Dialo sa to pôsobení skupiny ANONYMOUS v Spojených štátoch Amerických. Nás na Slovensku, žiaľ, vo vnímaní obmedzovala kauza "Gorila", ktorá nás len utvrdila o korupcii v podnikoch. Nikto z nás však neočakával spojenie týchto dvoch vecí do jednej. A tak sa u nás minulý týždeň s prekvapením nás všetkých konal protest v Bratislave, na ktorom sa zúčastnilo niečo cez 2000 nespokojných občanov. Protest bol sledovaný policajtmi a novinármi. Skupina Anonymous Slovensko v tom čase zhodila portály patriace skupine Penta, stránka Tatralandie bola hecknutá.
Organizátori žiadali splnenie 10 bodov protestu. Protestujúci sa dostali až k budove Národnej rady Slovenskej republiky, kam hádzali vajíčka a banány. Vtedy proti nim zakročila polícia. Organizátori vyhlásili tento protest za úspešný a rozhodli sa v ňom pokračovať aj v ďalších mestách:
utorok 31. januára: Trenčín
streda 1. februára: Ružomberok (nepotvrdené)
piatok 3. februára: Žilina, Košice, Zvolen, Bratislava
Na piatkovom proteste očakávajú až 10.000 ľudí. V nasledujúcich mestách sa už nebojovalo len proti "gorilám", ale hlavne za slobodu slobodného slova a to kokrétne proti zákonu Európskej únie ACTA( Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu ).
www.zive.sk/top-8-spornych-bodov-dohody-acta/sc-3-a-298783/default.aspx
Tento zákon je vytvorený na ochranu autorských práv prostredníctvom internetu. Z tohto dôvodu skupina Anonymous minulý týždeň napadla spôsobom Ddos aj stránku SOZA( Slovenský ochranný zväz autorský ). Počas víkendu sa konali aj útoky na stránku vlády SR a ministerstva hospodárstva. Podľa najnovších informácií, na piatkových protestoch nebudú zasahovať policajné jednotky. Ako uviedol Daniel Lipšic pre portál www.topky.sk : "Protestujúci a policajti sú na jednej lodi. Aj polícia aj protestujúci chcú, aby zákon platil pre každého." My len dúfame, že jeho slová budú podložené aj skutkami.

Pleréza

Kráčal cez prázdny park, po prázdnych osudoch ľudí. Dnes už pozná ich trápenie. V tom okamihu zazvonili kostolné zvony. Svoju strhanú tvár otočil k atramentovo-modrej oblohe. Jeho hlboko vsadené smutné hnedé oči sledovali vežu kostola, akoby v hĺbke duše čakal znamenie. A vtedy prišlo. TICHO. Listy na strome stratili dušu. Nepohli sa. Vtáky niekam zmizli, slnko zapadlo. Potichu čakal, čo bude ďalej. Jeho spoločnosť mu tvorili duše mŕtvych prechádzajúcich na druhý svet. Sledoval ich odchod, strach v ich očiach, chlad v ich rukách, bolesť v ich dušiach... Prechádzali okolo neho a šepkali mu slová beznádeje. Na konci chodníka sa naňho poslednýkrát podívali, vstúpili do rieky a nechali sa unášať prúdom na večnosť. Až kým...sa nerozlialo striebristé svetlo a oni sa rozplynuli v jeho žiare. Nikto nedýchal. Bolo ticho. Bezútešné, skľučujúce ticho. Rozbehol sa a bežal k rieke. Snažil sa utekať s prúdom. Musí ich dobehnúť! Chcel byť s nimi. Potrebuje ich! Nestihol sa spýtať...
-Vráťte sa! Pomôžte mi! Nenechávajte ma tu! Kam idete?!
"Rozumejú ma vôbec? Prečo odišli?" Sužovali ho ďalšie a ďalšie otázky. Zrazu to neznesiteľné ticho prerušil spev anjelov. To,že prešla ďalšia hodina mu bolo jedno. Nemyslel na to. Všetky zvuky zrazu ožili. Vietor zafúkal, stromy spievali svoju smutnú nočnú pieseň, vtáky odlietali za svojím potomstvom. Život začal prúdiť jeho žilami. Premýšľal: "Prečo to tak musí byť? Aj ona? Veď bola tak nádherná. Na jej tvári bol ten najčistejší úsmev. Bola zmenená. Inak nalíčená, bordové šaty je obopínali telo. Vlasy mala uhladené naboku a zviazané čiernou stuhou. Jej plné tvary a nádherné prsia boli zmyselné. Mala biele tenké prsty a na jej ľavej ruke bol prsteň, ktorým som ju pred mesiacom požiadal, aby so mnou strávila celý život. Vtedy bola taká šťastná. Jej "áno" mi navždy bude znieť v pamäti. Oči jej žiarili-od šťastia." Bez akéhokoľvek zmýšľania a sledovania cesty sa dostal na cintorín. Zamieril do prvej uličky k čerstvému hrobu. Zapálil sviečku. Plamienok sa knísal,ale svietil. Po lícach sa mu rinuli slzy. "Láska moja, ani netušíš, aký je svet bez teba prázdny..."

list Anetke Hlaváčovej

-Písať list,ktorý sa stratí v prázdnote, nie je ťažké, ale písať list niekomu, koho máš rád, je ako písať prstom do piesku, keď fúka vietor.
-Pamätáš sa, keď sme sa vyzuli a kráčali po škole bosé? Len tak, aby sme stihli všetko. Aby sme niečo nezanedbali. A predsa mám pocit, že sme niečo nestihli., že sa musíme vrátiť späť. Možno nás niekto potrebuje. Možno ja niekoho potrebujem.
-Ešte stále cítim slzy v očiach, keď sme poslednýkrát stáli na chodbe a dívali sa do prázdna. Plná chodba prázdnoty. Zavreli dvere, za ktorými bolo detstvo.