Pleréza

Kráčal cez prázdny park, po prázdnych osudoch ľudí. Dnes už pozná ich trápenie. V tom okamihu zazvonili kostolné zvony. Svoju strhanú tvár otočil k atramentovo-modrej oblohe. Jeho hlboko vsadené smutné hnedé oči sledovali vežu kostola, akoby v hĺbke duše čakal znamenie. A vtedy prišlo. TICHO. Listy na strome stratili dušu. Nepohli sa. Vtáky niekam zmizli, slnko zapadlo. Potichu čakal, čo bude ďalej. Jeho spoločnosť mu tvorili duše mŕtvych prechádzajúcich na druhý svet. Sledoval ich odchod, strach v ich očiach, chlad v ich rukách, bolesť v ich dušiach... Prechádzali okolo neho a šepkali mu slová beznádeje. Na konci chodníka sa naňho poslednýkrát podívali, vstúpili do rieky a nechali sa unášať prúdom na večnosť. Až kým...sa nerozlialo striebristé svetlo a oni sa rozplynuli v jeho žiare. Nikto nedýchal. Bolo ticho. Bezútešné, skľučujúce ticho. Rozbehol sa a bežal k rieke. Snažil sa utekať s prúdom. Musí ich dobehnúť! Chcel byť s nimi. Potrebuje ich! Nestihol sa spýtať...
-Vráťte sa! Pomôžte mi! Nenechávajte ma tu! Kam idete?!
"Rozumejú ma vôbec? Prečo odišli?" Sužovali ho ďalšie a ďalšie otázky. Zrazu to neznesiteľné ticho prerušil spev anjelov. To,že prešla ďalšia hodina mu bolo jedno. Nemyslel na to. Všetky zvuky zrazu ožili. Vietor zafúkal, stromy spievali svoju smutnú nočnú pieseň, vtáky odlietali za svojím potomstvom. Život začal prúdiť jeho žilami. Premýšľal: "Prečo to tak musí byť? Aj ona? Veď bola tak nádherná. Na jej tvári bol ten najčistejší úsmev. Bola zmenená. Inak nalíčená, bordové šaty je obopínali telo. Vlasy mala uhladené naboku a zviazané čiernou stuhou. Jej plné tvary a nádherné prsia boli zmyselné. Mala biele tenké prsty a na jej ľavej ruke bol prsteň, ktorým som ju pred mesiacom požiadal, aby so mnou strávila celý život. Vtedy bola taká šťastná. Jej "áno" mi navždy bude znieť v pamäti. Oči jej žiarili-od šťastia." Bez akéhokoľvek zmýšľania a sledovania cesty sa dostal na cintorín. Zamieril do prvej uličky k čerstvému hrobu. Zapálil sviečku. Plamienok sa knísal,ale svietil. Po lícach sa mu rinuli slzy. "Láska moja, ani netušíš, aký je svet bez teba prázdny..."