otočenie vpred

Sedím nad laptopom už pár krásnych chvíľ a začínam a mažem a začínam tento úvod. Sedím nad blogom,  ktorému dnes už okrem mňa nevenuje nikto ani tých pár chvíľ. A plne si uvedomujem, že sa z neho stal môj občasný zápisník poznámok.
Pred rokmi som mala neustálu potrebu vyjadrovať svoj názor a ozrejmovať svojmu okoliu, čo si JA o tom myslím. Dnes si uvedomujem, že na tom málokedy záleží. Naše myšlienky, názory, pocity, nálady, ... sú ovplyvňované momentálnou situáciu v našom okolí, v nás samých. A tieto sa razom rozplynú alebo zmenia. Spoločnosť Facebook vymyslela krásnu vec, kedy Vám Váš vlastný profil na dennej báze pripomína, čo ste na túto sociálnu sieť pridali v minulosti. Sama za seba uznávam, že to vie byť otravné, keď toto oznámenie sa Vám zobrazí na telefóne, tablete, laptope, ... a na všetkých možných zariadeniach a dokonca niekoľkokrát denne. Ja sa však rada špáram v minulosti a preto som sa k nim cez deň vždy vrátim. Vďaka ním viem, že som pred 4 rokmi bola nielen mladšia, chudšia a krajšia, ale že ma trápila politická situácia tejto krajiny, či to, že som počúvala krásne texty piesní tak ako i dnes. Ale mnohé názory sa upravili, zmenili a ja dnes viem, že by som sa rozhodla inak. No v živote je všetko tak, ako má byť a keby som sa vtedy rozhodla pre inú možnosť, dnes by som celkom iste nebola tu pri Vás, ale možno niekde na havajských ostrovoch. A možno nie. To sa však človek zo spätných myšlienok nedozvie. A to je na tej minulosti, prítomnosti a budúcnosti tak krásne - že vždy sa rozhodujeme podľa aktuálnej nálady podľa skúseností, podľa fóbií,.... To, že nevieme, kde by sme boli dnes keby bolo keby. Možno by sme boli bohatší, možno krajší, možno šťastnejší... Ale možno nie. O takýchto možno by sme mohli do rána diskutovať dookola. Miesto toho sa na chvíľu zastavte. Zavrite oči - cítite to, ako sa Vám nadvíha hrudník? Je to preto, lebo môžete dýchať! Bol Vám daný dar žiť.
Cítite pevnú zem pod nohami? To preto, že máte to šťastie stáť.
Čítate tieto riadky? Je to vďaka tomu vzácnemu daru môcť vidieť.
Nie každá časť cesty, po ktorej ideme je jednoduchá. Mnohokrát sa otáčame späť a pýtame sa prečo sme sa dostali tam, kde teraz stojíme. Či je to ten správny smer, či sme sa nemali rozhodnúť pre kratšiu cestu. No život je presne taký, aký má byť. Na nikoho nenakladá viac ako unesie.
Preto miesto neistoty sa nadýchnite a...
                                                               ....poďakujte!

Za všetko, čo Vás robí silnejšími, lepšími a šťastnejšími ako ste boli včera.