Kde končia naše sny a túžby?

Mojím miestom na prechádzky a premýšľanie je cintorín.

Majestátne pomníky týčiace sa nad kúskom hliny. Nehovoria veľa - povedia Vám len to, ako sa volal ich majiteľ a kedy žil. No kým skutočne bol? Aké mal detstvo? Hrával sa radšej vonku alebo sedel nad knihami? Kým chcel byť? Bál sa tmy? Ako mu išla škola? Kedy sa prvýkrát zamiloval? Aká bola jeho obľúbená pieseň? Aké bolo jeho zamestnanie? Kto boli jeho priatelia? Mal deti? Bol skutočne šťastný?

Otázky, na ktoré dnes už nevieme odpovedať. Nevieme nič o jeho strachu, o jeho snoch a túžbach. Nevieme o tom, či svoje sny naplnil.

Každý píšeme svoju knihu života. Niektorá má viac strán, niektorá menej. No každá je osobitá, jedinečná. Tak ako aj náš život. Zamýšľame sa mnohokrát nad tým, čo by sme chceli a čo by sme spravili, keby... Keby nášmu životu neurčoval smer STRACH. Strach z neznáma, strach z odmietnutia, strach z úspechu ( áno, i keď si to nechceme priznať, sami sebe sme najväčšími sabotérmi ).

A tak celý život odkladáme svoje sny a ciele na zajtra, na pondelok, na budúci mesiac.... Jedného dňa príde to, čo čaká každý príbeh i ten dobrý. Koniec.

Už nepríde zajtra, nepríde pondelok ani budúci mesiac. Naše sny ostanú v časti "chcel by som", naši blízky o nich nevedia nič. Smútia za nami a za tým, kým sme boli, no nevedia, kým sme mohli byť. Ani my to nevieme.

Preto nehľadaj výhovorky, neodkladaj svoje sny a túžby na zajtra. Chci od života viac ako len prežívanie. Nestrpčuj si život zlou náladou. Podaj pomocnú ruku a vždy sa poďakuj.  Ži život naplno a vďaka tomu, ostane na Teba spomienka.

Pretože nie je nič smutnejšie ako to, keď po človeku ostane len kus kameňa.