Neviem,
či veríte v nebo, či veríte v existenciu anjelov. Ja v nich
verím. Verím v to, že na nás dávajú neustále pozor, no takisto
verím, že Boh, aby mal väčšiu istotu, že sa nám nič nestane,
poslal ich pár aj medzi nás, ľudí. Pohybujú sa medzi nami ako
nenápadní muži a ženy. Pracujú, starajú sa o druhých a z očí
im žiari neskutočná dobrota. Títo ľudia môžu čokoľvek, len
jedno im na svete nebolo Bohom dopriate, milovať a byť milovaný.
Pretože láska anjelov musí patriť Bohu. Je to ich životný údel,
chodiť medzi nami, rozumieť našim myšlienkam, pozorovať naše
skutky a dotykom liečiť boľavé časti tela. A keď niekto trpí,
trpia s ním, cítia jeho bolesť, cítia ich utrpenie. Pýtate sa,
prečo im Boh dal takýto údel? Žiť ako smrteľník, trpieť a
pomáhať iným? Pretože pre toto sme kedysi boli stvorení všetci
- aby sme si pomáhali, aby sme súcitili s ostatními a aby sme svoj
život zasvätili láske k blížnemu. Ja som jedného anjela na Zemi
stretla. Na jeho pohľad, na teplo, ktoré z neho sálalo, na jeho
pokoj v duši nikdy nezabudnem. Bude ma sprevádzať ešte dlhý čas.
Možno to stretnutie malo prísť, aby som Vám povedala o tom, že
anjeli existujú. Možno to bolo prianie Najvyššieho... Neviem, čo
má v pláne a ani nechcem vedieť, lebo dnes už viem, že nech sa
Boh rozhodol akokoľvek, treba mu dôverovať, že nás zavedie do
správneho cieľa. A dnes už viem, kde je miesto, kde sa stretávajú
anjeli, ktorí nám boli poslaní na Zem. Stretávajú sa u Boha, aby
mu povedali o nás.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára